Stanica Eurovea — Mestský vlak
Bratislava Mobilina
Najjednoduchšia definícia Mobility z pohľadu urbanizmu a územného plánovania je všeobecná dostupnosť. Pohyb v meste znamená používať rôzne prostriedky dopravy- automobil, mestskú hromadnú dopravu, železnicu peší pohyb, bicykel. Jednotlivec má relatívnu autonómiu pri voľbe pohybu v meste, ale už menej môžeme dnes hovoriť o jeho slobode, živote bez obmedzení. Bratislava po roku 1990, to je mesto rozdelené do častí, štvrtí, ktoré sú ohraničené komunikáciami, bariérami. Urbanistická štruktúra určuje poréznosť — vzťah medzi zastavanými a nezastavanými plochami, ktorá tiež určuje možnosti pohybu v meste.
Cieľom príspevku je prezentácia poznatkov a podkladov autora z obdobia tvorby Urbanistického atlasu Bratislava 2 vo vzťahu k téme Mobilita. Alternatívou riešenia pohybu, dostupnosti v Centre mesta je aj širšie využitie jestvujúcej koľajovej dopravy, infraštruktúry. Nedávno prebiehala búrlivá diskusia okolo trasy električky pred SND, pri zóne Eurovea, pričom jestvuje aj ďalšia možnosť jako sa dostať priamo do Centra mesta.
Urbanizmus
Bratislava má rozsiahly kataster, ale charakter, súvislého rastého mesta s kompaktnou štruktúrou zástavby má v rozsahu cca 156,9 km2, kde dnes žije cca 417 tis. obyvateľov, hustota zástavby tu dosahuje 2.670 obyv. na km2. Členenie mesta na tri časti je popísané v publikácii Urban atlas Bratislavy 2. Vnútorné mesto s Centrom má v Bratislave popri morfologických danostiach aj danosti dopravné. Základným druhom pohybu dnes je sice automobil, ale cieľom je zmeniť dnešný pomer 70:30 min. na 50:50 v prospech verejnej hromadnej dopravy.Mesto má relatívne hustú dopravnú sieť, ale nemá dobudované systémy jako celok, základné komunikačné okruhy, ani dostatok električkových tratí, či využívanie jestvujúcej železničnej infraštruktúry. Vnútorné mesto, to sú obytné súbory postavené v rokoch 1950–1990, kde po roku 1990 došlo k zahusteniu štruktúry bez doplnenia aj plánovaných okruhov, radiál, námestí.
Dôležitou témou je zmena myslenia, používania automobilu v meste. Čo robiť v medzi období, keď ešte nemáme /a dlho nebudeme mať/ aspoň čiastočne vybudovanú novú infraštruktúru bez automobilov. Bratislava dnes nemá ani jeden TIOP, ani jednu verejnú hromadnú záchytnú garáž, realitou je sice rozsiahla, ale zanedbaná železničná sieť. Schéma č.1 zobrazuje dnešný stav tratí železníc s rozchodom koľají 1435 mm a tiež trasy električiek s rozchodom 1000 mm. Bratislava má totiž iný rozchod električkovej siete, čo veľmi komplikuje použiteľnosť jedného typu vozidiel a spoločných tratí. Mesto má spracovaný Územný generel dopravy, ktorý priestorovo a najmä finančne nereálne tieto dva rozchody spája a kombinuje. Vznikajú tak technicky nereálne situácie a podobne zložitý je aj navrhovaný systém nových trás električiek.
Schémač.2 obsahuje aj výhľadové prepojenie Filiálky s Petržalkou cez Centrum mesta koridorom Karadžičova-Dostojevský rad, popis trasy je v publikácii Urbanistický atlas BA 2, aj so stanicou Filiálka, či nákresmi TIOP ov Vinohrady-Predmestie a Ružinov. Štúdia rozvoja železničného uzla Bratislava z roku 2018 obsahuje pomerne kvalitný rozbor súčasného stavu, ktorý preberá aj s návrhom opatrení RPUM.Väčšina opatrení je orientovaná do zlepšenia dnešného zlého stavu siete. Materiál BSK- Regionálny plán udržateľnej mobility /RPUM/ obsahuje v návrhovej časti v horizonte plus 10 rokov aj revitalizáciu jestvujúcj železničnej trate, prepojenie ŽST ÚNS s Eurovea /pod ozn. K32/.
Schéma č. 3 znázorňuje súčasný stav, väzby na trať č. 131 zo stanice Nové mesto, odbočka do stanice ÚNS a odbočku do Prístavu. Daľšia schéma, č.4 znázorňuje budúci možný stav s doplnerním nových zastávok na prestup- TIOP : Ružinov, Vinohrady-Predmestie. Schéma obsahuje vyznačenie troch trás tzv. Mestský vlak. Bratislava dozrieva na zásadné riešenie mobility, pohybu mesto-zázemie formou mestského vlaku s rozchodom 1435 mm. Urban atlas BA 2 má osobitú časť BA Zázemie, kde sú aj trasy mestského vlaku a rozvojové urbanizačné priestory v okolí Bratislavy.
Detailnejšie trasovanie koľají a urbanistické nadväznosti novej stanice Eurovea, aj stanice Starý prístav znázorňujú obrázky, schémy č.5 a 6. Dnes končí koľaj pri Sklade č.7, neďaleko námestia před SND, priamo v Centre mesta. Koľaj sa využíva ako úvrať pri manipulácii nákladných vlakov z a do prístavu: koľajový systém je zrejmý z obrázku č.5. V súčasnosti MČ Ružinov zabezpečuje spracovanie ÚPN zóny Starý Prístav. Zóna je zaujímavé územie pri Centre a Dunaji a predkladaný návrh prezentuje variantu riešenia s predĺžením promenády až k Diaľnično-železničnému mostu po území Južného poloostrova. Návrh predpokladá redukciu logistických činností popri nábrežnej hrane č. I- Dunaj a aj v južnom bazéne, jeho južnej časti. Na južnom poloostrove by boli ponechané dnešné žeriavy a vo vode časť starších plavidiel vrámci novovytvoreného Múzea lodnej dopravy Bratislavy.
Súčasný stav je dokumentovaný aj fotozábermi. Dnes je popri ulici Prístavná len jedna koľaj a doplnila by sa druhá + nová osobná stanica./nový TIOP/ Starý prístav vo väzbe na ulicu Votrubovu formou nadchodu. Pokiaľ nebude doriešená otázka nového riečneho prístavu, resp. bazénu pre Bratislavu bude pokračovať lgistická činnosť v severnom bazéne. Tu je možné prepojiť obslužné trasy koľají oblúkom s jestvuj. bvlečkou. Tak sa stane odbočka s koncom pri Eurovea úplne oddelená od nákladnej prepravy.
Popísaný stav je zobrazený aj na schéme č. 7, súčasný stav. Dnes sa z lodí na I.úseku Starého prístavu žeriavmi vykladá uhlie do veľkých zásobníkov a potom do vagónov. Prašné, neekologické riešenie nedaleko centra mesta. Využitie Južného poloostrova je zrejmé aj z fotomapy. Schéma č.8 zobrazuje alternatívne riešenie využitia južného poloostrova. Dnes končí promenáda popri Dunaji práve na hranici objektu Sklad č.7, ktorý tiež nie je poriadne využívaný. Cca 350 metrov je po most Apollo, tu by mala byť úprava brehu, aby umožnila výstup a nástup z mestského vlaku.
Promenáda popri Dunaji
Ďalších do 980 metrov- to je južný poloostrov, ktorý po uprataní a oddelení prevádzky Starého prístavu môže slúžiť ako ďalšia časť promenády s ukončením výťahom pre peších a cyklistov na DŽM. Vykládka a prekládka uhlia nepatrí na toto miesto. Naopak,severný poloostrov má vybudovanú popri južnom bazéne prístavnú hranu a po uprataní južného bazéna sa môže ďalej využívať. Dnešný užívateľ investoval značné prostriedky do úpravy lokality na prevádzkovanie nakládky a vykládky tovarov. Podobne aj severný bazén, kde je sklad č.14 má prístup na železničnú vlečlu.
Riešenie zastávky, terminál Starý prístav môže byť podobné ako alt. návrh stanice, TIOP Ružinov, ktorý uobrazuje obr. č.9. Stanica môže mať 3 koľaje.Prístup do Starého prístavu z jestvujúcej komunikačnej siete by bol v prvej etape riešený závorami. Bude potrebné doplniť parkovisko i nástup na minibusy- trasa do Centra, BUS stanicu, atď. Trasa Prístavvnej ulice je dôležitá rozvojová radiála, směr neurbanizované územia Pálenisko-Domové role a Slovnaft, Mestský vlak smer Eurovea nemá dostatok priestoru na širšie hlavové staničné ukončenie pri Sklade č.7. Súpravy môžu čakať do odchodu na stanici Starý prístav. Výškové riešenie a ochrana pred tisícročnou vodou Dunaja je potrebné doriešiť, možný je aj variant zvýšenia nivelety trasy aj s výstupiskom pri objekte Sklad č.7 o cca 120 cm. Časť trasy medzi piliermi mosta Apollo by ostala jednokoľajná s vyhýbaním súprav.
Záver
Prezentované riešenie by umožnilo realatívne v prijateľnom čase dopniť kapacitnú formu verejnej dopravy s cieľom v Centre mesta. Alternatíva s vybudovaním stanice Filiálka si vyžaduje dlhšie časové obdobie a bude nákladnejšia aj v prípade nadzemného trasovania. Jej pokračovanie do Petržalky nie je ešte preštudované, ani ideovo dokumentované. Stanica Starý prístav sa javí jako vhodná možnosť na začatie éry Mestský vlak v Bratislave ako súčasť severo-južnej /zelenej/ trasy Pezinok- st.Nové mesto- st.ÚNS-Petržalka-Rusovce. Popri príprave tejto trasy sa môže dotvoriť aj východo-západná trasa: /žltá/.
Obe trasy budú mať dve spoločné, prestupové stanice: Bratislava Nové město a novú:BA Ružinov s možnosťou prestupu na električku. V prípade lepšieho nápočtu obyvateľov využívajúcich mestský vlak je možná aj zelená trasa:Senec- Bernolákovo-Ivánka při D.- stanica Vinohrady+Predmestie- st.Nové mesto- st.Ružinov- ÚNS-Petržalka- Rusovce. Popis dopĺňa schéma č.00, kde sú vyznačené aj spádové územia používateľov Mestského vlaku.